AAB: Historický atlas nemeckého obyvateľstva na Slovensku 1: Bratislava a okolie / Krajčovič, Pavol [Autor, 100%]. – 1. vyd. – Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2024. - 206 s. - ISBN 978-80-572-0472-5. [tlačená forma / print form]

AAB: Holzhackerland. Slovenské pohoria ako životný priestor nemecky hovoriacich drevorubačov - huncokárov / Krajčovič, Pavol [Autor, 100%]. – 1. vyd. – Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2024. - 379 s. - ISBN 978-80-572-0433-6. [online forma / online form]

O1: Huncokári – každodenný život zaniknutej minority / Krajčovič, Pavol [Autor, 100%]. – 1. vyd. – Bratislava : Slovenské národné múzeum. Múzem kultúry karpatských Nemcov, 2021. – 184 s. – ISBN 978-80-8060-517-9. [tlačená forma / print form]

ADN: Rozšírenie kultu sv. Vincenta na Slovensku a v Rakúsku ako výsledok migrácií alpských drevorubačov v priebehu 18. storočia = The Dissemination of the Cult of Saint Vincent in Slovakia and Austria as a Result of 18th Century Migration of Alpine Woodcutters / Slobodová Nováková, Katarína [Autor, 80%] ; Krajčovič, Pavol [Autor, 20%] – DOI 10.2478/se-2020-0001 – WOS CC ; SCOPUS; CEJSH. In: Slovenský národopis [textový dokument (print)] [elektronický dokument] . – ISSN 1335-1303. – ISSN (online) 1339-9357. Roč. 68, č. 1 (2020), s. 7-28 [tlačená forma / print form] [online] 

AEC: Habáni na Záhorí ako súčasť nemeckého etnografického výskumu = Habaners in Záhorie as a Part of German Ethnographic research = Die Habaner in Záhorie als Teil der deutschen ethnografischen Forschung / Krajčovič, Pavol [Autor, 100%]. In: Slovácko [textový dokument (print)]. – ISBN 978-80-87671-41-2. - ISSN 0583-5569. Roč. 62, č. 1 (2020), s. 65-74 [tlačená forma / print form]

AAB: Historický atlas nemeckého obyvateľstva na Slovensku 1: Bratislava a okolie / Krajčovič, Pavol [Autor, 100%]. – 1. vyd. – Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2024. - 206 s. - ISBN 978-80-572-0472-5. [tlačená forma / print form]

AAB: Holzhackerland. Slovenské pohoria ako životný priestor nemecky hovoriacich drevorubačov - huncokárov / Krajčovič, Pavol [Autor, 100%]. – 1. vyd. – Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2024. - 379 s. - ISBN 978-80-572-0433-6. [online forma / online form]

O1: Huncokári – každodenný život zaniknutej minority / Krajčovič, Pavol [Autor, 100%]. – 1. vyd. – Bratislava : Slovenské národné múzeum. Múzem kultúry karpatských Nemcov, 2021. – 184 s. – ISBN 978-80-8060-517-9. [tlačená forma / print form]

ADN: Rozšírenie kultu sv. Vincenta na Slovensku a v Rakúsku ako výsledok migrácií alpských drevorubačov v priebehu 18. storočia = The Dissemination of the Cult of Saint Vincent in Slovakia and Austria as a Result of 18th Century Migration of Alpine Woodcutters / Slobodová Nováková, Katarína [Autor, 80%] ; Krajčovič, Pavol [Autor, 20%] – DOI 10.2478/se-2020-0001 – WOS CC ; SCOPUS; CEJSH. In: Slovenský národopis [textový dokument (print)] [elektronický dokument] . – ISSN 1335-1303. – ISSN (online) 1339-9357. Roč. 68, č. 1 (2020), s. 7-28 [tlačená forma / print form] [online] 

AEC: Habáni na Záhorí ako súčasť nemeckého etnografického výskumu = Habaners in Záhorie as a Part of German Ethnographic research = Die Habaner in Záhorie als Teil der deutschen ethnografischen Forschung / Krajčovič, Pavol [Autor, 100%]. In: Slovácko [textový dokument (print)]. – ISBN 978-80-87671-41-2. - ISSN 0583-5569. Roč. 62, č. 1 (2020), s. 65-74 [tlačená forma / print form]

Vedomosti Nitrianskej stolice M. Bela (interpretácia a aplikácia) - spoluriešiteľ, APVV-18-0196 (2019 - 2023). Projekt na ktorom participujú katedry štyroch univerzít v Nitre, Trnave a Zvolene spolu s Archeologickým ústavom SAV má v priebehu piatich rokov prispieť ku komplexnejšiemu skúmaniu a interpretovaniu pohľadu na dielo Mateja Bela z hľadiska filologického, historického, resp. historicko-geografického, etnologického alebo archeologického bádania. Výsledky interdisciplinárneho štúdia Belovho diela pritom možno efektívne uplatniť pri revitalizácii regionálnych identít na príklade historickej krajiny, historických krajinných štruktúr a etnokultúrnych fenoménov aplikáciou kultúrnej trasy, ktorá by priblížila historické, prírodné a spoločenské fenomény územia na základe poznatkov získaných interpretáciou Belovho diela. Podstatou a zároveň cieľom projektu je slovenský preklad latinského originálu Vedomostí Nitrianskej stolice (lat. COMITATUS NITRIENSIS) a jeho štúdium z hľadiska histórie/historickej geografie, archeológie, etnológie a muzeológie.

https://www.crp.gov.sk/vedomosti-nitrianskej-stolice-m-bela-interpretacia-a-aplikacia/

História nemeckého obyvateľstva na Slovensku: vysokoškolský učebný text – hlavný riešiteľ, FPPV-20-2022 (2022 – 2022). Územie Slovenska bolo oddávna miestom stretávania sa etnických spoločenstiev a rozličných kultúr. Výraznú stopu tu zanechalo predovšetkým nemecké obyvateľstvo, ktoré sem prichádzalo postupne v niekoľkých kolonizačných etapách. Časová disparita príchodu jednotlivých skupín nemeckého obyvateľstva mala za následok aj geografickú heterogenitu osídlenia. V dôsledku súhry politických a hospodárskych okolností sa na slovenskom území sformovali tri základné sídelné oblasti, v ktorých žila podstatná časť príslušníkov nemeckej menšiny. Každá z nich sa vyznačovala vlastnými špecifikami utváraným charakterom hospodárskej činnosti, náboženskou a politickou orientáciou. Cieľom predkladaného projektu je zostavenie a publikovanie skrípt zameraných na históriu nemeckého obyvateľstva na Slovensku, ktoré by študentom histórie a príbuzných humánnych odborov priblížili dejinné súvislosti, význam a prínos nemeckej menšiny v historickom vývoji Slovenska. V nedávnej minulosti síce boli publikované viaceré monografie zamerané na nemeckú minoritu na Slovensku, avšak doposiaľ stále absentuje učebný text, ktorý by bol komplexnou učebnou pomôckou určenou pre potreby študentov. 

Holzhackerland. Slovenské pohoria ako životný priestor nemecky hovoriacich drevorubačov - huncokárov - hlavný riešiteľ, FPPV-28-2023 (2023-2023). Huncokári, ktorí boli súčasťou nemeckej menšiny, prichádzali na územie súčasného Slovenska od prvej polovice 18. storočia. V danom období osídľovali prevažne lesné oblasti Malých a časti Bielych Karpát. Profesijne boli zameraní na prácu v lesnom hospodárstve. Najčastejšie sa zaoberali drevorubačstvom, pálením dreveného uhlia a vápna, ale aj kolárstvom, rezbárstvom a pod. Časť z nich vykonávala taktiež horárske, hájnické a poľovnícke povolanie. Huncokári nebudovali takmer žiadne kompaktné sídla, žili na samotách, ktoré boli od seba navzájom vzdialené aj niekoľko kilometrov. Po celé dekády pretrvávali ako endogamná a etnicky uzavretá komunita. K zániku ich špecifického života v montánnom prostredí viedli celospoločenské udalosti, ktoré nastali po roku 1945. Cieľom predkladaného projektu je okrem analýzy malokarpatského osídlenia huncokárov, taktiež spracovanie získaných archívnych prameňov o huncokároch, ktorí sa začiatkom druhej polovice 19. storočia presunuli do oblastí iných slovenských pohorí (Považský Inovec, Strážovské vrchy, Pohronský Inovec, Tribeč). Význam projektu spočíva predovšetkým v tom, že v rámci neho bude vydaná prvá komplexná monografia o huncokárskom osídlení v rámci celého západného Slovenska.

Rozmery revitalizácie etnickej minority na Slovensku: interdisciplinárny záchranný výskum zanikajúcej etnickej skupiny Huncokárov – spoluriešiteľ, APVV-15-0360 (2016 ‒ 2020). Projekt je zameraný na výskum života etnickej skupiny nemeckých drevorubačov, známych pod názvom Huncokári. Táto skupina nebola doteraz predmetom systematického vedeckého záujmu. Horskí drevorubači prišli do Malých a Bielych Karpát prevažne z Dolného Rakúska a Štajerska v 18. storočí na pozvanie bratislavského župana Pálfiho. Vďaka izolovanosti a špecifickému socio-profesnému zaradeniu si uchovávali jedinečné prejavy hmotnej, duchovnej i sociálnej kultúry až do polovice 20. storočia (endogamia, špeciálny dialekt, bilingvizmus, silné etnické cítenie). Huncokári tvorili špecifické jazykovo i spoločensky pomerne uzavreté osídlenie, ktoré bolo po 2. svetovej vojne z veľkej časti rozptýlené a dodnes prežíva buď prostredníctvom individuálnej pamäte niekoľkých ich potomkov alebo ako súčasť kolektívnej pamäte dnešných lokálnych spoločenstiev žijúcich v blízkosti ich niekdajších sídiel. Využitím vybratých etnografických, lingvistických, pedagogických a historických metodologických prístupov kompletne zdokumentujeme a analyzujeme vybrané oblasti života a formovania etnickej identity tejto skupiny. Venovať sa budeme okolnostiam ich príchodu, špecifickému spôsobu života, podmieneného predovšetkým izoláciou ich osídlení a špecifickým socio-profesijným zaradením, vlastnému jazykovému dialektu, ako i nútenej akulturácii. Z etnologického a lingvistického pohľadu ide o záchranný výskum medzi poslednými žijúcimi potomkami tejto minority. Výstupy projektu majú materiálový, analytický a aplikačný charakter.

https://crp.gov.sk/rozmery-revitalizacie-etnickej-minority-na-slovensku-interdisciplinarny-zachranny-vyskum-zanikajucej-etnickej-skupiny-huncokarov.

Dynamika a revitalizácia kultúrneho dedičstva v kontexte transformácie kolektívnej identity – spoluriešiteľ, VEGA 1/0383/18 (2018 – 2020). Kultúrne dedičstvo je dynamický subsystém, ktorého obsahovú náplň, funkcie aj stratégie využívania determinuje predovšetkým príslušné spoločenstvo. Identita spoločenstva sa vo výraznej miere reprezentuje prostredníctvom kultúrneho dedičstva. Axiologické chápanie kultúrneho dedičstva nositeľmi je efektívnym predpokladom jeho pretrvania. Niektoré tradičné prvky, kontexty a javy však nie sú nositeľmi chápané a uvedomované ako hodnoty a preto zanikajú. Zmena obsahovej náplne, funkcii a využívania kultúrneho dedičstva môže vyvolať transformáciu kolektívnej identity, alebo naopak ju stabilizovať. Optimálnym modelom predmetného výskumu je regionálna a komunitná úroveň kultúrneho dedičstva ako kultúrneho potenciálu. Hlavným vedeckým cieľom projektu je identifikovať, definovať a objasniť vzťah medzi dynamikou kultúrneho dedičstva a transformáciou kolektívnej identity prostredníctvom sledovania procesov zmien regionálneho a lokálneho kultúrneho dedičstva v kontexte stability kolektívnej identity jeho nositeľov. Modelovým prostredím výskumu je čilejkárska etnografická oblasť a vybrané lokálne komunity. https://ff.ucm.sk/sk/2018 

Pôda v zrkadle vedy: prezentácia interdisciplinárnych výsledkov pre rozširovanie povedomia (PIDVE) - spoluriešiteľ, 09I01-03-V04-0003 (2024 – 2026). Projekt Pôda v zrkadle InterDisciplinárnej Vedy (PIDVE) má za úlohu preskúmať význam pôdy v súčasnej spoločnosti. Nadväzuje na projekt 101112707: LOESS (Literacy boost through an Operational Educational Ecosystem of Societal actors on Soil health), financovaný Horizon Europe analyzujúci pôdne kurikulum v 17 európskych krajinách, navrhujúci a testujúci nové modely vzdelávania o pôde. PIDVE ho dopĺňa o nové vedecké poznatky a slovenské historicko-etnologické kontexty. Identifikuje informácie a vizuály, ktoré majú vplyv na mozgovú aktivitu a emócie a reprezentujú atraktívne podklady pre moderné vzdelávanie. Rôzne formy vizualizácie, simulácie virtuálnej reality a výstavy, zvýšia zaujímavosť a zrozumiteľnosť vedeckých informácií pre rôzne cieľové skupiny. Projekt prepojí vedecké poznatky a aplikuje na príkladoch dobrej praxe v ekoturizme a pri ekologickom čistení pôd. Spája vzdelávanie, výskum a verejnú informovanosť v oblasti pôdy a jej významu pre komunitné vzťahy a udržateľnosť.

https://www.ucm.sk/sk/univerzita/uradna-tabula/realizovane-projekty/vedeckovyskumne-projekty/poda-zrkadle-vedy-prezentacia-interdisciplinarnych-vysledkov-rozsirovanie-povedomia.html

Priestorové diferenciácie prirodzeného pohybu obyvateľstva na Slovensku od konca 19. storočia do konca 20. rokov 20. storočia - spoluriešiteľ, VEGA 1/0231/23 (2023 – 2025). Obdobie od konca 19. storočia do konca 20. rokov 20. storočia prinieslo na Slovensko viaceré výrazné historické zmeny, ktoré sa významným spôsobom odzrkadlili aj na charaktere jednotlivých demografických procesov prirodzeného pohybu obyvateľstva. Jednoznačne k najdôležitejším transformačným posunom patril nástup a postupné šírenie historicky jedinečnej kvantitatívno-kvalitatívnej a vo svojej podstate nereverzibilnej premene reprodukčného správania. Tá dostala označenie demografická revolúcia (tranzícia). Úzko bola previazaná na sociálno-spoločenské a kultúrne zmeny spomenutého obdobia. Samotná dynamika a rozsah jej šírenia pritom boli značne kultúrne a spoločensky diferencované, čo sa do značnej miery odrážalo aj na výrazných priestorových rozdieloch. Práve identifikácia, hlbšia analýza a snaha o interpretáciu priestorových diferenciácií prirodzeného pohybu obyvateľstva na území Slovenska ťažiskovo od konca 19. do konca 20. rokov 20. storočia je hlavným cieľom projektu.

http://khist.ff.ucm.sk/sk/granty-projekty/

Finálna fáza etnojazykovej asimilácie. Na príklade nemeckého etnika v obci Krahule a na okolí - spoluriešiteľ, VEGA 1/0280/23 (2023 – 2025).

Historicko-etnografická analýza špecifických skupín nemecky hovoriaceho obyvateľstva na Slovensku - hlavný riešiteľ, FPPV-44-2025 (2025). Územie súčasného Slovenska bolo oddávna miestom stretu rôznorodých kultúr a etník, čo sa napokon odrazilo v jeho multietnickom charaktere. Jednu z týchto etnických skupín predstavovalo obyvateľstvo nemeckého pôvodu, ktorého signifikantnejšia prítomnosť sa predpokladá už v prvých dekádach existencie Uhorského kráľovstva. Odlišné obdobia príchodu jednotlivých skupín nemeckej populácie popri inom viedli ku geografickej heterogenite nemeckého osídlenia. V dôsledku súhry viacerých okolností (najmä politických a hospodárskych) sa tak na slovenskom území sformovali tri základné sídelné oblasti (Bratislava a okolie, Hauerland, Spiš), ktoré obývala podstatná časť slovenských Nemcov. Každý sídelný areál sa vyznačoval vlastnými špecifikami, utváranými charakterom hospodárskych činností, politickou či konfesionálnou orientáciou. Cieľom predkladaného projektového zámeru je zostavenie a publikovanie monografie vedeckého charakteru. Finálna práca by širšiemu publiku čitateľov (študenti, laická i odborná verejnosť) priblížila historické súvislosti vývoja vybraných etnografických skupín nemeckého pôvodu. V posledných rokoch i dekádach síce boli publikované viaceré monografie týkajúce sa slovenských Nemcov, avšak doposiaľ stále nedošlo k vytvoreniu práce, ktorá by ucelenejšie prezentovala problematiku menej známych nemecky hovoriacich etnografických skupín (habáni, huncokári, handrbulci, šajtári či švábi).

https://www.ucm.sk/files/sk/veda-vyskum/vyskum-ucm/fond-podporu-vyskumu/podporene-projekty-poradie-podla-bodov.pdf